Po rýchlom Night rune som mal v plane odbehnúť dlhý pomalší beh. Stretli sme sa s Marekom a Marekom na Železnej v nedeľu okolo obeda. Vychystali sa na beh a vyrazili sme. Moja noha sa tvárila spokojne a tak sme si cupitali smerom hore. Mal som v pláne odbehnúť 25km. Chalani chceli ísť viac, takže to vyzeralo, že svoj plán prekročím. Bežali sme hore po polmaratónskej trati smerom na biely kríž. Do 10teho kilometra to šlo v pohode. Nohu som však cítil stále viac a viac. Na 13tom km som chalanov nechal bežať ďalej, že ja si vystrečujem nohu a pomaly sa pustím spať. Tak sa aj stalo. Lenže…
Po rozbehnutí smerom dole som cítil každým krokom väčšiu a väčšiu bolesť. Takto som bojoval ešte 5 km kým som sa na to vykašlal. Začal som kráčať. Po chvíili kráčania ma dobehli Marekovci. Poslal som ich ďalej, že si to dokráčam. Aj pri chôdzi už noha bolela, ale nemal som na výber. Cca 4km k autobusu a potom dole na parkovisko. Ešteže som naň nemusel dlho čakať, lebo potom ako som bol spotený pri behu mi už bolo dosť chladno. Autobus ma zviezol dole, kde chalani akurát dobehli k autu. Celkom dobre načasované J Prezliekli sme sa a dali sme si štrúdlu na partizánskej lúke. Mňam J
Noha bolela celý deň. V pondelok ešte viac. Našťastie som sa dostal hneď v pondelok som sa dostal k jednej úžasnej ženičke. Jelka sa volá. Pozrela na mňa, pomágala nohu a povedala čo ďalej. Noha medzitým opuchla, členok zaliaty a ja som ledva chodil. Prekvapila ma tým, že do týždňa budem behať. Síce pomaly a málo km, ale budem. Popravde som čakal niečo horšie. Namiesto behania som teda zvolil plávanie. Podarilo sa mi ísť 2 krát ten týždeň. Pomedzi to som stihol ešte jednu návštevu u Jelky. Noha sa lepšila každý deň. Bol som celý ten čas úplne pokojný a ani na chvíľu som nemal stres z toho, že nebehám.
Prvý beh som si dal v až cez víkend s kým iným ako s Leskym. 7,5km bolo pre mňa úúúplne radostných. V pondelok opäť “rande” u Jelky a potom výklus 6km. Noha sa ako tak držala. Dal som jej cez týždeň oddych a na víkend naplánoval dlhý beh.
Jerguš Holéczy 