Týždeň pre Košicami sa niesol už v znamení prípravy na polmaratón, ale nie úplne zásadne. Strava mierne upravená, ale tréning bol súčasťou toho na maratón. Tým mali byť aj samotné Košice. V utorok ľahkých 6km, štvrtok 18km po Bratislave a potom už len naplniť telo cukrami. Moja najobľúbenejšia fáza pred pretekom. Cestoviny a palacinky ako základ stravy. Tak to je niečo moje ☺
Stretli sme sa v sobotu okolo 11tej v Ivanke u Leskyho a spoločne sa najedli v miestenej pizzerii a vyrazili sme na cestu. Šofér Matúš je veľmi zdatný tak sme si my ako zvyšok posádky oddýchli a v podstate celú cestu sa zabávali. Do Košíc sme dorazili niekedy okolo piatej. Stretli sa s Jajcom a pomaly zašli na večeru. Tam sme sa postupne pri stole vystriedali asi 12ti. Zábava stále na výbornú. Lesky a Simona ako maratónci išli relaxovať na izby skôr. My sme sa vrátili asi tak okolo jedenástej. Príjemne unavený som si ľahol do postele, prehodil s Leskym zopár slov a tvrdo zaspal. Prebudil som sa až na to, ako si Lesky ráno pospevuje. Keď zbadal, že som už hore tak dal svoje obľúbené: “no čo? No nič. No poď”. Vystrelil som z postele a išiel na raňajky. Rožok s lekvárom, káva, palacinka s nutelou. Jaaaaaj zas mi slinky tečú… Nasledovala sprcha a vychystanie sa na štart. Vďaka tomu, že sme bývali priamo nad štartovou bránou tak sme mali času dostatok.
Vonku panovalo celkom chladné ranné počasie. Mne sa do toho veľmi ísť nechcelo. Zababušený som sa bol ľahunko rozklusať. Zraz na recepcii hotela, odovzdanie vecí do ruksaku, ktorý strážila Biba a ideme na štart. Pozdrav s Jajcom a Leskym. Zaželali sme si pekný beh a išli sme. Podarilo sa mi ešte zamotať a tak som sa dostal do koridoru, kde bolo už plno. Do štartu pár sekúnd tak som si to musel prekľučkovať až na trati. Od výstrelu po 6ty kilometer som predbiehal ľudí a kľučkoval pomedzi nich. Na štvrtok som obiehal Leskyho, na šiestom Jajca s Radom. Potom sa moje tempo ustálilo. Cítil som sa veľmi dobre tak som bežal ďalej. Stále tempo okolo 4:30, čo bolo nad moje očakávania. Takto som si počínal takmer až do konca. Bolo pár kilometrov, kde som trošku padol, ale stále to bolo vynikajúce. Vedel som, že aj keď mierne padnem tak si udržím čas na osobák. Na 18tom km som cítil, že to stále ide. Spokojní a šťastní som si bežal ďalej. Posledné dva kilometre som už cítil, že sa blíži koniec. Cieľová brána sa však stále nie a nie priblížiť. Ale nakoniec sa podarilo. Prebehol som popod ňu. Čas sa zastavil na 1:37:36. WAU. Osobák som si spravil o 3 minúty a ani som to sám nečakal. Tvrdé tréningy v lete a v teple mali zmysel. A ani to, že som mal nútenú pauzu vôbec navadilo.
Zvyšku partie a tiež darilo veľmi dobre. Lesky zaknihoval ďalší maratón pod 3:30, Dodo dokonca svoj prvý maratón pod 3:25 a Simona, ktorá sa rozhodla ísť celý maratón asi tak týždeň pred štartom bola v cieli za 3:47. Všetci majú môj obdiv. Úplne úžasné výkony. Spokojní z behu a výsledkov sme dali sprchu, pobalili sa a vyrazili domov a za ďalšími dobrodružstvami…
Jerguš Holéczy 