Je piatok večer 30. Augusta asi 11 hodín. Prichádzam v Prahe na hotel kde bývam keď som tu. Už ma tu poznajú asi všetci jeho zamestnanci. Po takmer 5tich rokoch v Nike a bývania v tom istom hoteli som tu vystriedal asi všetky izby ☺.
Už len niekoľko hodín ostáva do spustenia všetkých aktivít a štartu tretieho ročníka behu We Run Prague. Pre mňa je tento ročník iný v tom, že som súčasťou teamu, ktorý tento beh pripravuje a mám v ňom svoje úlohy. Dopisujem posledné veci, posielam posledné maily a idem si ľahnúť. Je okolo jednej v noci. Nastavujem budík na 6:00. Zaspávam s myšlienkou či som spravil všetko čo som mal. Po pár sekundách som už hlboký spánok a zrazu zvonil budík. Áno, už je ráno hovorím si. Šup na nohy, sprcha, pobaliť potrebné veci a ide sa. Raňajkoval som snáď prvý krát úplne sám v celej hotelovej reštaurácii. Po chvíli vyrážam smer Žluté Lázne. Na prázdnych uliciach sa potulujú ľudia, ktorí sa vracajú domov z piatkového záťahu. Celkom vtipný pohľad ☺
V Žlutých Lázňach sa postupne stretávame všetci. Dokončujú sa posledné veci a všetko sa môže spustiť. Postupne sa začíname stretať s fotografmi, moderátormi, ľuďmi a tak ďalej a tak ďalej. Od 11tej začínajú postupne prichádzať prvý bežci. Postupom času ich pribúda a ja mám pocit, že ten čas beží stále rýchlejšie a rýchlejšie. Krátko pred druhou hodinou prichádza Paula Radcliffe, sympatická blodnýnka, ktorá je držiteľkou svetového rekordu na maratónskej trati s časom 2:15:25. Od začiatku je veľmi príjemná a milá. Poskytuje prvé rozhovory pre médiá. Medzičasom už zbehla ďalšia hodina. Počas nej sa stihla aj rozcvička pred behom v podaní Radky Vandasovej, našej Nike Training Club trénerky. Vraj bolo úžasnááá… Ostáva hodina do štartu. Máme spoločné fotenie s Paulou Radcliffe, ktorá následne dostáva priestor pre seba. Má na to tak zhruba pol hodinku. Štartový koridor sa začína plniť a dav ľudí vysiela tú pozitívnu energiu. Pre mňa veľmi zvláštny pocit. Vždy som na strane bežcov a odrátavam minúty kedy konečne vyštartujem. V tento deň je to však iné.
Moderátori Petr Suchoň a Inna Pohajková sa už zo šatrtovej brány zabávajú spoločne s tisíckami ľudí a držia ich stále vo vare. Na bránu prichádzajú Paula Redcliffe, Bára Špotáková (2x Olympijská víťazka v hode oštepom) a Vit Veselý (majster sveta z roku 2013 v hode oštepom). Po krátkych rozhovoroch prichádza k tomu na čo sme všetci tak dlho čakali. 3, 2, 1, ŠTART. Tisíce ľudí vybiehajú na trať a každý z nich má na to svoj dôvod, ktorý má natlačený na chrbte trička. Samotný štart trval niečo viac ako 12 minút. Ten bežiaci dav sa mi zdal nekonečný. Keď prebiehal štartom posledný človek začínali sme počítať minúty kým dobehne do cieľa prvý. Rýchlo sa na to pripraviť a makáme ďalej.
Čas utekal a všetko sa dialo rýchlo. Všetko však malo hlavu a pätu a malo svojho človeka, ktorý vedel čo kedy a kde sa má udiať. Tento „stroj“ šlapal prefektne. Po dobehnutí mala Paula Radcliffe hneď rozhovor v koridore a následne opäť pár minút pre seba. Potom hneď na vyhlásenie výsledkov a následne stretnutie s novinármi.
Zrazu bolo niečo po siedmej a takmer všetko sa už udialo. Ostávala už len after párty. Paula sa s nami rozlúčila a išla na večeru. Mala dlhý a celkom rušný deň no zvládala ho bravúrne. Tam kde sme niektorí končili iní len začínali. Výber fotiek, príprava podkladov pre médiá dostali zelenú. Zodpovední ľudia na tom začali makať. Ja som mal už skoro dorobené. Napätie začalo opadávať. Na mieste činu sme boli zhruba do polnoci. Potom sme sa spoločne presunuli do mesta, kde sme sa začali postupne rozdeľovať a vyberať sa každý svojim smerom.
Moja cesta však ešte nesmerovala na hotel. Išiel som za mojimi kamarátmi, ktorí oslavovali. Vo dverách baru ma už vítali s drinkom a tak sa nedalo nevrhnúť sa do víru zábavy. Na tanec nemám nadanie a v ten deň ani energiu ☺ posedeli sme, popili a hlavne sme sa porozprávali. Každý mal svoje zážitky z celého výletu a tak bolo veru o čom. Do toho stále pristávali drinky. Najvtipnejšie bolo keď sme jeden drink brzdili druhým. Ale však v pohode. Čas som vôbec nesledoval, ale pocitovom som si uvedomil, že už chcem ísť spať. Zobrali sme sa teda všetci, že ideme. Zrazu som si cestou na hotel uvedomil, že mám v ruke pol fľaše vodky. Doteraz netuším prečo?!
Pršalo a ulice Prahy boli opäť prázdne. Bol to síce hustý lejak, ale nebolo chladno takže mi až tak nevadil. Na hotel som prišiel úplne premočený, unavený, ale spokojný. Do sprchy som sa musel trochu premáhať, ale nakoniec čistotnosť zvíťazila nad lenivosťou a únavou. Ľahol som do postele okolo štvrtej a spal skoro až doobeda…
Bol to náročný, ale krásny deň, ktorý mi dal veľa energie do ďalšej práce a aj chuti do života.
• Dobrí kamaráti na mňa počkajú – hoci som ich od piatku ani nestihol pozdraviť tak sme sa stretli keď bolo po všetkom
• Dobrí team ľudí dokáže zabrať a vytvoriť veci, ktoré robia radosť tisíckam ľudí. Som rád, že som mohol byť jeho súčasťou.
• Prvý krát som si užil beh nie ako bežec, ale ako súčasť teamu organizátora. Bolo to super jazda!!!
• Paula Radcliffe je úžasná žena!!!
Fotodokumentáciu môjho dňa nájdete tu:
hhttp://www.flickr.com/photos/100673672@N06/
Jerguš Holéczy 