Večer sme sa vybrali do miestnej krčmy prebrať stratégiu behu. Prešli sme si všetky potrebné informácie a možné zádrhely. Trvalo to cca 2 pivá. Následne sme prišli na dom a ešte sme si dali jedno socializačné kolo. Nacvičovali sme si odovzdávanie štafety. Namiesto pásky kolovala fľaša citrusu. Takto pekne zoznámení sme mohli ísť spať.
Budíček, bežecké raňajky (vianočka s slivkovým džemom), fotenie a ideme na štart. Tam stretávame celú kopu známych a napružených bežcov. Tento bežecký event je skutočne na pohľadanie. Jedinečná atmosféra a k tomu stovky kilometrov pred nami. Netušili sme do čoho ideme a napriek tomu (možno vďaka tomu) sme sa na to veeeľmi tešili.
Auto, v ktorom som bol, bolo určené na úseky 7-12. Takže prvú časť behu sme štartovali až po našich kolegoch. Tým sa darilo veľmi dobre a o výsledku každého sme sa informovali cez WhatsApp, kde sme si zriadili skupinu na lepšiu komunikáciu. My sme sa stihli najesť a pokojne nachystať. Všetko klapalo ako malo. Ja som vybiehal z nášho auta ako prvý a tak ma kolegovci spolubežci vysadili a presunuli sa na miesto ďalšej odovzávky.
Vyštartoval som. Čakal na mňa úsek dlhý 9,5km. Prvá časť, 4.5km, išla do kopca s prevýšením 450m a druhá dole kopcom 5km s klesaním 500m. Nádherná príroda, les, kamenistá cesta. Smerom do kopca som predbehol jedného bežca a snažil sa ísť tempo, ktoré vydržím. Následne som to cestou dole rozbalil a zrýchľoval. Posledný kilák som bežal už pod 4 minúty. Bol to síce náročný úsek, ale neskutočne ma nabil energiou. Pre team som dal do toho všetko a nemyslel na to, že ma čakajú ďalšie úseky. Pokračovali sme ďalej. Atmosféra v aute bola nadupaná a každý do svojho úseku dal všetko. Išli sme do toho ako team. Fandili si, povzbudzovali sa a keď začala prichádzať noc tak sme si aj viac pomáhali na trati. Support team identifikoval miesta, kde sa bežec môže stratiť a tam počkal na kamoša a ukázal mu smer. Jeden po druhom si odbehli svoje úseky Juro, Janka, Kika a Janko. Po ňom zobral štafetu opäť team z prvého auta a my sme mohli ísť oddychovať.
A tu sme práve teraz. Na pumpe Budča v necelej polovici trate. Trocha jedla a ideme ďalej. Oddýchneme si a makáme ráno. Predpoklad je, že vyrazím okolo pol štvtrej ráno. To bude parááááda. Už sa neviem dočkať. Po krátkej zástavke rýchly presun na miesto nočnej odovzdávky a poďme skúsiť spať. Pri pohľade na hodiny a prepokladaný čas vstávania to vychádzalo tak na hodinu a pol. Ale keďže sa našej Janke podarilo rozdráždiť dedinského psa tak sme toho veľa nenaspali. Ja vôbec, lebo keď už sa schyľovalo k tomu, že by som mohol zaspať tak zvonil telefón. Volal mi Ľubo, že už sú na ceste za nami a máme tak 55 minút na prebudenie, oblečenie a pripravenie sa na prebratie štafety.
Akoby mi niekto pichol injekciu endorfínov som vyštartoval zo spacáku a vybudil všetkých mojich parťákov. Za chvíľočku už sme sedeli v aute a viezli sa na miesto. Dorazili sme tam s prehľadom včas a ešte sme stihli pokecať aj s ostatnými tímami. Pozitívnej energie na rozdávanie na všetky strany. Všetci pripravení na nočné dobrodružstvo. Sem sa za mnou dopravila aj moja mama a strýco, ktorí ma prišli podporiť a spraviť radosť. Auto nášho teamu už dorazilo. Pár minút na výmenu pocitov a dobehol aj Peťo, ktorý mi odovzdal štafetu. Len tma a 7,5km predo mnou. Waaaaaaauuuu. Krásna jasná obloha plná hviezd. Niektoré stihli aj padať a tak som si aj niečo zaželal. Ale napoviem čo, lebo by sa mi to nesplnilo ☺ Nočný priemer na opustenej trati som mal 4:35 min/km. Spokojný a šťastný som odovzdal a sadol hneď do auta. Bolo to úplne nádherné. Krásne na tom bolo bežať nikam, nevidieť viac ako pár metrov pred seba a pritom vedieť, že niekde tam na mňa čakajú moji kumpáni.
Nočné úseky boli náročnejšie v tom, že sme sa snažili pomáhať bežcom čo najviac v tom, aby sa nikde nestratili. Na ďalšej odovzdávke som sa prezliekol do suchého a išlo sa ďalej. Dlho očakávané svitanie vychytala Janka a tak už pribehla so štafetou za svetla. Kika a Janko už bežali za dňa. Oni si svoje nočné behy odbili už v prvej časti. Po ich dobehu sme mali opäť čas na jedlo a presun. Rýchly nákup, jedenie a ide sa ďalej.
Na dlhom presune sme sa trošku zamotali a správnu cestu našli až na druhý krát. Všetkým nám už padali hlavy, oči a všetko. Telo bolo unavené a väčšia časť z neho chcela spať. Dorazili sme na miesto a do tieňa sme sa zložili k ostatým účastníkom, ktorí sa snažili spať. Trvalo mi asi 2 sekundy kým som úplne tvrdo zaspal. Neprešlo však veľa času a už som bol hore. Asi 30 minút spánku mi malo asi stačiť. Zvyšok času sme strávili s členmi Nike+ teamu a zabávali sa asi na všetkom. Najviac asi na tom, že štartovať budeme okolo 12tej, čo pri krásnom slnečnom dni naznačilo, že bude na trati veľký žúúúr. Krátko pred 11tou som dostal správu, aby som sa pripravil. Posledné doladenie, tejpovanie, hecovanie a ide sa na to. 11:52 vybieham na trať svojho posledného úseku. Áno, dočkali sme sa toho a sme čoraz bližšie k vytúženému cieľu. Bratislava už bola na dohľad. Už tam len pribehnúť. Ostávalo nám cca 60km. Tak poďme na to!
Môj úsek mal 10,4km a na celej trati nebol skoro žiaden tieň. Hovorím si, hlavne to neprepáľ. Máš toho dosť, slnko a teplo ti veľmi nepomôže. Prvý kilometer v tempe 4:41. Heeeeej Jergy ukľudni sa. Kilometre ubiehali ako voda a zrazu na piatom mi polovica nášho teamu podáva vodu na občerstvenie. Tempo mi postupne klesalo, ale snažil som sa o to viac keď ma na cca 8mom kilometri čakali úplne všetci, ba čo viac. Dovalila sa aj značná časť rodiny. Mama, teta, strýco a aj brácho. No proste rodinný piknik jak vyšitý, akurát ja som bežal a oni sa prišli opaľovať ☺ túto podporu som však využil a opäť začal zlepšovať tempo. Týchto 10,4km je mojich posledných na tomto preteku. Na jednej strane radosť, na druhej trošku ľútosť, lebo behať v skvelom teame bolo perfektné. Odovzdávka, sadanie do auta, vydýchavanie a zrazu sme už boli o ďalších 10km ďalej. Takto sme sa dostali až na hrádzu k Hamuliakovu. Tu už poriadne smažilo a úkrytu pred slnkom na celom úseku nebolo ani meter. Dievčatá zabojovali a prekonávali samé seba. Aj o tom je niekedy beh a teamový ešte viac. Na poslednej odovdzávke tesne pred Bratislavou sme sa opäť zišli všetci. Odprevadili Janka a hor sa rýchlo do cieľa. Tu už sa k nám pridal aj najdobráckejší bežec Lesky. Bol som veľmi šťastný keď som ho videl a bol konečne s ním. On je moje bežecké ja a som mu nekonečne vďační za straaaašne veľa vecí a to nielen v behu. Svoju radosť preukázal ešte aj s Maťom keď si svoje telá označili nápisom OD TATIER K DUNAJU 2013 a vydali sa s Jankom na posledný úsek našej 345km dlhej trate. Po necelej hodinke sme sa už všetci stretli na Magio plaza a spoločne dobehli do cieľa.
ÚÚÚÚÚÚF TO TEDA BOLO. UNAVENÍ A ZNIČENÍ SME SI VYCHUTNALI DOBEH, POSLEDNÉ FOTENIE A POSTUPNE SME SA ROZLIEZLI DOMOV. TOTO BOL JEDEN Z NAJ BEHOV AKÉ SOM KEDY ZAŽIL. ŤAŽKO K TOMU POVEDAŤ NIEČO INÉ AKO TO ODPORUČIŤ KAŽDÉMU! NESKUTOČNÝ ZÁŽITOK SO SUPER ĽUĎMI. UŽ TERAZ SA TEŠÍM NA ĎALŠIE ROČNÍKY.
PS1: Na druhý deň po behu som bol strašne vytretý. Nevedel som snáď odpovedať na jednoduché otázky, ale ten nádherný pocit vo mne stále ostal. Zažiť posúvanie hraníc a možností tela na vlastnej je neskutočný zážitok.
PS2: SHERUNS – baby vás budem obdivovať do konca môjho života a asi aj potom. Lebo ste dokázali úžasnú vec a bojovali ste ako levice. Kto si toto nevyskúšal nevie asi celkom ohodnotiť váš výkon. Som rád, že som vás mohol vidieť na trati a vidieť vaše odhodlanie. BABY STE HVIEZDY!!!
PS3: Štefan Šogor a jeho team organizátorov. Veľký klobúk dole. Kusisko roboty bolo na celej trati vidieť a veľmi dobre viem, že ešte väčší kusisko ani vidieť nebolo. Držím vám palce nech sa vám darí aspoň tak dobre ako tento rok organizovať ďalšie ročníky. Verím, že sa dožijem v zdraví dákeho 2Oteho ročníka, to bude šupa!!!
Fotodokumentáciu nášho teamu nájdete tu: http://www.flickr.com/photos/100673672@N06/
Jerguš Holéczy 