Bolo to niekedy koncom januára 2011 keď mi šéf hovoril, že akurát dostal schválený rozpočet na Nike Run Prague. Vtedy sa to všetko rozbehlo. Vybaviť povolenie od mesta na usporiadanie pretekov a mohlo sa začať. Ja neviem celkom presne spočítať počet ľudí či hodiny času, ktoré strávili prípravou tohto unikátneho bežeckého eventu. A zrazu bol tu. My sme neváhali ani sekundu a vybrali sme sa prebehnúť sa Prahou. V piatok sme vyrazili okolo obeda smer Praha. Po príchode sme sa ubytovali a išli zobrať všetky štartové balíčky. Bolo ich teda požehnane. Celý menný zoznam písať nejdem, ale bolo ich nakoniec 21. Štartový balíček pozostával z trička, na ktorom bolo už natlačené číslo, ktoré sme si volili pri prihlasovaní ako aj motto + samozrejme čip na meranie času. Moje motto bolo: There is no finish line. Pôvodne som chcel síce iné, ale akosi sa nezmestilo J
Po príchode do Prahy deň pred behom krátku prechádzku nahradil slalomový beh centrom Prahy hneď po Ivanovom príchode. Naozaj som si pripadal ako keby som behal medzi kuželkami. Bolo to miestami celkom vtipné, ale aj dosť náročné keďže sa vôbec nedalo držať tempo. No čo už. Keď raz tréner povedal, nedá sa nič robiť. Aspoň sme si vyskúšali časť trate, ktorú si v sobotu odbehneme. Popri našom výkluse sme už videli ako finišujú prípravy zvukových veží, označenia kilometrov a podobne. Nakoniec sme to po 3km otočili a išli späť do hotela. Po rýchlej sprche dobrá večera v pizza pasta na Námestí republiky a mohli sme hľadať pub, kde budú dávať futbal. V piatok sa totiž hral ďalší zo zápasov kvalifikácie na Euro 2012. Nakoniec sme to zaparkovali v Irish Pube, čo bolo super keďže sme hrali v Írsku :D. Ivan nás strážil a tak sme futbal pozreli s pohárom vody a koly v ruke. Skončilo to 0:0 čo vo finále bol pre nás celkom prijateľný výsledok. Náš komentátor Lesky nás poslal po poslednom hvizde do postele a tak nám nič iné ani neostalo.
V sobotu sme dali typické bežecké raňajky. Koláč, nutela, džem, med… Škoda, že to bolo posledné jedno až do večera… Pred príchodom zvyšku tímu sme stihli ešte skočiť do Starbucksu a tam zahrať partičku šachu. Ivan nás vyškolil ako na trati, tak sme sa radšej pobrali chystať na beh. Na hoteli sme sa postretali všetci a mohli sme ísť na to. O zábavu sa nám starali Lesky, Junior a Sajfa. Postavičky na pohľadanie a to všetko na jednej kope. V priestoroch štartu a cieľa sme spravili „povinné“ rozhovory s partičkou z projektu Odviaž sa a bež. Junior a jeho parťák Lubo si dali za cieľ dobehnúť v zdraví do cieľa. Adriana s Jankou si dávali vyššie méty. Poraziť chalanov. Hehe. Tak to sa uvidí na trati. Teplo ako počas najväčšieho leta predpovedalo, že to bude náročný beh. Pár minút pred štartom nás Ivan nahnal ako svoje ovečky do koridora a mohli sme ísť na to.
O tom ako sme dopadli už čoskoro…
Jerguš Holéczy 