VEĽKONOČNÉ (NE)BEHANIE

Po ½ maratóne v Bratislave sme ako tak pokračovali v príprave. Stále sme nemali dosť času sa venovať programu tak, ako ho Ivan „Hehe“ pre nás pripravil. Utorkových 10km sme vypustili a dali sme si až úseky v stredu. Tie sa nám na prekvapenie išli úlne super. 6 x 1.5km sme dali s priemerným časom 4:26 na kilomter. Sám som nechápal, ale ako píšem, išlo sa nám dobre tak prečo nie. Nasledovala Veľká noc a s tým aj vidina času na behanie. No to iste ☺
Keďže sme sa rozhodli, že Petinym rodičom zadovážime psika, tak sme zhodnotili, že toto je ten optimálny čas. Budeme tam môcť byť 4 dni a pomôcť im s malým šteniatkom. V piatok hneď ráno sme sa vybrali teda po ňu. Pochádza od Brna. Keď sme si po ňu prišli tak sme vybavili formality a mohli sme sa vybrať domov. Išili sme rovno k rodičom, aby sme našej Tare nerobili stresy viacerými zmenami miesta. Cestu sme ako tak zvládli. Menším problémom sme sa však nevyhli. Ale veď to sa šteniatkam stáva. Po návrate domov sme Tare ukázali jej nový domov. Keďže mala len 7 týždňov tak záhrada pre ňu bola obrovská. Prejsť ju na jeden krát bolo ako sci-fi. Všetko potrebné sme mali už vopred nachystané takže pelech, misky an granule a vodu už čakali na svoju novú šéfku. Tara sa so svojím novým miestom zoznámila, čo ju rovno aj vyčerpalo a vybrala sa spať.
My sme sa konečne najedli a potom už len celé poobedie sledovali kedy sa prevalí a zobudí. Chcel som síce pôvodne písať o behaní, ale ako vidíte veľa sme toho nenabehali. Ivanov plán sa nám vzďaľoval a my sme si každý deň hovorili, že už pôjdeme, už pôjdeme. Nakoniec sme išli. Vybrali sme si ale ten najhorší možný čas. Spustil sa vietor a lejak pri asi 7 stupňoch. No paráda. Dali sme si teda len 5km, čo nám aj tak pohlo tým, čo sme stihlli už všetko pojesť.
Po veľkej noci a našom biedom bežeckom počínaní nám už do Viedne ostával necelý ťýždeň. Finále prípravy na náš ½ maratón nevychádzalo podľa našich predstáv a už vôbec nie podľa Ivanových. Môj jediný beh v tomto týždni bolo 12km v utorok večer. Len pripomínam, že v tom týždni pred tým som bol len tie úseky a spomínancýh 5km cez víkend. Takže silná bieda bežecká. Jediné, čo som dodržiaval boli dezerty. Od stredy som dával do seba každý deň palacinku, či inú dobrotu. Ale ani to mi vo finálne nepomohlo. Veď ako by aj mohlo.
Pre štartové čísla sme sa do Viedne vybrali už v sobotu ráno. Tie sme zobrali aj väčšine našich kamošov a tak sme ich po návrate šete aj išli porozdávať. Do toho sme sa vybrali ešte na výlet za Tarou. (Po behu ideme totiž na dovolenku a treba sa predsa rozlúčiť, či nie?) záverečnou stanicou našej púte bol Lesky. V Ivánke nás pohostil a tak sme aj tam chvíľu posedeli. On už tradične napružený a natešený na sobotné ráno. Nevedel sa dočkať kedy konečne pôjdeme a to pred dvoma týždňami išiel v Bratislave maratón. My sme ešte skočili na večeru a dáky nákup. Potom už domov a po celodennej šichte konečne spať. Ešte sme si však pochystali veci na ráno. Veď ráno je každá minúta dobrá.
Je nedeľa ráno 5:30, zvoní budik a…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d blogerom sa páči toto: