Odkedy som začal behávať prešlo už zopár mesiacov, či dokonca rokov. Môj štýl tréningu je pritom hodne svojský. Pár mesiacov pobehám, dám si kde tu dáky polmaratón a potom zas istý čas nebehám. Teraz som vo fáze behania. Trénujem 6 týždňov a veľmi ma to baví. Verím, že mi to aj vydrží ☺
Ale o inom som dnes chcel. Vždy keď som behával vyhýbal som sa kopcom. Neznášam to. Nebaví ma to a neviem na čo by mi to tak mohlo byť dobré. To som bol presne ja. Uplynulý týždeň som si povedal, že to zmením. Že zmením seba, svoj pohľad na vec. Že odbehnúť si občas čo to v kopčekoch nemôže byť na škodu a že vo finále to bude tá sila, ktorú niekde zrazu nájdem. Tak som sa vybral hneď v utorok na takýto beh. V pláne bolo 8km ľahko. Tak som sa obliekol a vybehol. Bol to zrejme môj prvý beh na snehu a ľade po dlhej jeseni. Celkový priemer mi vyšiel na 5:16 a keďže to malo byť zľahka tak som si povedal, že je to OK. A čo bolo najlepšie?! Tie kopčeky som si fakt užil. Išlo to úplne samé a hlavne som si to ani tak neuvedomoval ako keď som do kopcov išiel s odporom. Nemal som ani komu za to nadávať keďže som si to vymyslel sám ☺ a nebudem si predsa nadávať. Či?
Povedal som si, že jedny kopce týždenne budú stačiť. Počas týždňa sa podaril jeden rýchlejší beh – 11km v tempe 4:44 a na rad prišla víkendová 15tka a tak sme sa s Jajcom dohodli, že to dáme na Železnej o 9tej. Ráno som sa zobudil a pozrel na teplomer. Tak dobre mi bolo pod tou perinou. Že -6?! To snáď nie. No čo sa dá robiť. Keďže sme boli dohodnutí tak nebolo veľmi čo riešiť. Obliekol som sa išiel som. Zima bola aj pri škrabaní okien. Chuť ísť 15km bola odo mňa síce vzdialená na míle, no zopár pesničiek ma cestou v aute prebralo. Keď som dorazil na Železnú už sa tam pozberala celkom slušná partička. My sme pôvodne chceli ísť hore po ceste 7.5km a tou istou cestou aj dole. Ale keďže tam boli bežkovia, ktorí sú na Železnej ako doma vyhovorili nám tento nápad. Dušan sa rozhodol, že nám ukáže kde sa super behá. Tak sme sa vybrali najskôr po ceste a potom po dvoch km sme sa stočili do lesa a do kopca smer Kačín. Keďže sme chceli ísť 15km Dušan zvolil trasu po vrstevnici okolo Kačína. Pre mňa spoznávanie nepoznaného ☺. Na Kačíne som bol naposledy asi ako dieťa . Keď sme tam konečne dobehli už sme mali pred sebou len cestu dole kopcom, čo bola taká milá odmena za trápenie smerom hore. Tam sme si konečne vychutnali beh v plnej paráde. Celkový priemer nám vyšiel na 5:21. Spokojný sme sa rozišli domov užívať si zvyšok nedele.
Ako som spomínal na úvod. Povedal som si, že začnem postupne robiť veci, ktoré nemám rád a že si ich obľúbim. Tak je to nielen s behom do kopcov. Tých možností ako sa takto meniť je veľa a ja sa na to teším. Aj ty váhaš či sa oplatí s niečím zabojovať? Tak sa do toho pusti hneď dnes. Veď načo to odkladať. Je skvelý pocit prekonať sám seba a posúvať svoje hranice či možnosti. Už sa teším na ďalší bežecký program. Sám som zvedavý čo prinesú ďalšie dni.
PS: Do paradajky sa ešte ani náhodou nepúšťam ☺
Jerguš Holéczy 