Ako som už minule spomínal, po návrate z Olomouca sme si mysleli, že aspoň týždeň bude voľnejší. Opak bol však pravdou. V nedeľu výklus a v utorok sme už pekne v zložení ja, moja pani, Ivan a Lesky dávali úseky. Pôvodne sme mali ísť 10×400 metrov, ale nakoniec sa z toho vykľulo 12×400, pričom každý úsek sme zrýchľovali. Bolo to však celkom zábavné a príjemné behanie. Tých 400 metrov sa dá zvládnuť úplne v pohode a keď vedľa nás bežal Ivan, ktorý neustále opakoval: rozdýchaj, nájdi si rytmus, predĺž krok, išlo nám to ako po masle. Jún sme dobehali v celkovom počte 16 behov, 127,7 kilometra v celkovom priemernom čase 5.15 na kilometer.
Júl sme odštartovali hneď rýchlym 6 km behom v tom čase rýchlom tempe 5.04. Postupne sme striedali kratšie a rýchlejšie behy s tými dlhšími a trošku pomalšími. Môžeme však povedať, že sme napredovali a naše tempo okolo 5 minút na kilometer sa stávalo udržateľným aj na dlhšie trate.
Počas júla prišiel ten dlho očakávaný mail s informáciou o spustení registrácie vo Viedni. Hneď som nás registroval. Nebolo predsa o čom debatovať a na čo čakať. Bolo to veľmi príjemný pocit. Pocit, ktorý mi dal ďalšiu motiváciu. Nike Run Prague, Bratislava Night Run, ½ Maratón v Košiciach, či Night Run v Tel Avive sú „len“ cesta. Cieľom pre túto chvíľu je ½ Maratón vo Viedni, ktorý sa beží 15. Apríla 2012. Bude to už 29 ročník Viedenského Maratónu a tam nesmieme chýbať. Hneď na druhý deň po registrácii sme mali naplánovaných 15km, ktoré sme zvládli v priemernom tempe 5.14. Potom nasledovali dni, kedy sme sa vybrali do cCorvátska na krátku dovolenku. Bežecká výbava samozrejme cestovala s nami J zabehať sme si však boli len raz, keďže sme boli na mieste, kde sa veľmi behať nedalo. Ale tak lepšie ako nič. Počas štyroch dní pri mori sme stihli ešte 2x tenis a jedenu veľkú udalosť. V Splite oslavovali 100 rokov domáceho klubu a na oslavu si pozvali najlepšie mužstvo planéty, FC Barcelona. O tomto zápase sme sa dozvedeli deň dopredu. Malým zázrakom sa nám podarilo zohnať lístky a ísť na veľkú oslavu. Atmosféra aj zápas boli naozaj oslavné a pekné. Žiaľ nepadol ani jeden gól, ale za to bol vymakaný ohňostroj J. Po návrate domov som sa pobral hneď na 2 dni na teambuilding, kde som toho tiež moc nenabehal. Zato tím, v ktorom som pôsobil vyhral tímový megamini triatlon.
Keďže sa už blížil koniec mesiaca stihli sme už len dva behy. Ale ten posledný stál za to. Mali sme ísť 12km v tempe 5.00. Išli sme to behať v sobotu večer na Kuchajdu, kde sme úplnou náhodou stretli Ivana, ktorý bol len tak na prechádzke. Ani nám dlho netrvalo ho presviedčať, aby išiel s nami. Teda vôbec sme ho nemuseli presviedčať. Veci na behanie sa rýchlo našli a išli sme na to. Do sobotného večera začalo popŕchať a fúkať. No vďaka Ivanovi a jeho pomoci sme to zvládli super. Výsledok 12km v tempe 4.54. Obrovská radosť u nás!!! On sa tiež tešil, že už nám to takto super behá. Hoci sme v júli nabehali celkovo len 108,32 km opäť sme sa posunuli o kus ďalej. To nám dalo energiu a motiváciu do ďalšieho behania…
Nabudúce o Ivanovom „HEHE“…
Jerguš Holéczy 