Do New Yorku som zakúpil letenky už dávnejšie. Keď som ich kupoval tak som si hovoril: “v novembri už bude po všetkých dôležitých pracovných veciach, je tam maratón tak pôjdeme vtedy”. Hahaha. Čím viac takto premýšľam, tým skôr sa niečo pokazí. Tak tomu skoro bolo aj teraz. Našťastie sa podarilo veci poladiť tak, že sme mohli odísť. Po nás dvoch s Petulkou mal najväčšiu radosť asi Sajfa, ktorý išiel NY City Marathon bežať. Priamy let z Viedne do NY je super vec. Je to mierne otravné, ako každý let, ale je to oproti dlhým letom a prestupom strááášne pohodlné. Po príchode do NYC sme zašli na hotel a hneď sme sa aj spojili s naším bežcom Sajfom. Stretli sme sa kde inde ako v Nike Town (5 poschodový obchod Nike, na najnákupnešej ulici v NY – asi ako obchodná u nás v časoch najäčšj slávy, akurát treba poriadne zväčšiť). Dali sme si spoločnú kávu a pokecali. Maťo už bol adaptovaný, keďže priletel už v stredu a my až v piatok. Dohodli sme si obed na sobotu a šli každý svojou cestou. Tá naša viedla na Empire State building, ktorý aj v noci ponúka vyhliadku na krásy New Yorku z 86 poschodia. Paráda. Metrom na hotel a spať.
V sobotu sme sa s Maťom a jeho Veronikou stretli v štýlovej reštaurácie Revel v časti Meatpacking district. Na ňom už boli badať prvky nervozity, ale dokázal ich celkom dobre maskovať. Po obede išiel oddychovať a pripravovať sa na svoj beh a nás čakala úmorná prechádzka Manhatanom. Prišli sme až k Central Parku (so zastávkou na nákup v Nike Town :D). V Central Parku už bol pripravený koridor pre dobiehajúcich bežcov, tak sme si to aspoň mohli pozreť a pofotiť. Žiaľ zatial si neviem pocit dobiehaúceho maratónca ani predstaviť. Zato Ivan to má z roku 2010 zaiste v živej pamäti.
V nedeľu už celé mesto žilo maratónom. Dokonca aj časti, ktoré dovtedy nežili, sa akoby šibnutím čarovného prútika zmenili na štvrte, kde povdzbudzoval úplne každý. My sme mali šťastie, že trať maratónu išla jednu ulicu od nášho hotela, takže sme sa v pohode vychystali a vybrali sa sledovať a fandiť. NajsKôr okolo nás prebahla malá skupinka šialene rýchlych bežcov – elitáci. To je tak, že ak nemáte foťák ready tak to nemáte šancu ani stihnúť. Chvíľu sa nič nedialo a potom to začalo. Jeden nekončiaci bežiaci dav. Občerstovacia stanica pri ktorej sme stáli pohostila všetkých, ktorí si zmysleli. Boli sme na 10tej míli (cca 16ty kilometer). Dúfali sme, že Sajfu stihneme zahliaduť skôr ako prebehne. Podľa časomiery sme si vypočítali kedy asi dorazí, čo sa mu nakoniec aj podarilo. Petulka namiesto fotenia kývala a kričala ☺ a mne sa dokonca podarilo aj krátke video. Sajfa vyzeral veľmi spokojný a hlavne svieži. Pre nás ako jeho fanúšikov kľúčové informácie ☺
Nasledoval presun do mesta do Central Parku. Tam už to bolo o čosi plnšie ako v sobotu. Vyhliadli sme si miesto kde ho budeme čakať a pobrali sme sa ešte na kávu do neďalekého Starbucksu. Keď sme sa vrátili podarilo sa nám prebojovať až k plotu a tak sme mali opäť kalkulčku v hlave, kedy asi pobeží Sajfa. Jasné, že sa nám podarilo ho opäť zachytiť. Ja som dokonca vyrobil aj provizorný plagát, ale ten sa moc neujal. Asi preto, že bol pekelne škaredý. Maťo nakoniec na naše pokriky aj zareagoval a zamával nám. Z jeho pohybu už bolo badať únavu, ale vedeli sme, že už je skoro v cieli a že to dobojuje. Je to bojovník a dokázal to. Odbehol NYC Marathon – pre mňa ako diváka najkrajší maratón na svete (hovoria to aj bežci, ktorí ho odbehli). O jeho pocitoch toho ja veľa nenapíšem, ale popýtam sa ho, aby sa s nami o ne podelil. Kým sa vymotával z koridoru po dobehu, my sme ho už spoločne aj s Veronikou čakali. Keď dorazil bol šťastný a spokojný. Večer sme zašli ešte na hokej na NY rangers, ale tam už bola jeho chôdza dosť výrazne poznačená.
Hoci sme absolvovali NYC Marathon len ako diváci bolo to super. Verím, že raz si to tam pôjdem odbehnúť. U nás doma bola téma maratónu trošku tabu, ale po tomto sa začínajú ľady snáď postupne roztápať. Zatiaľ tomu dávam voľný priebeh, ale cítim, že toto raz chcem zažiť ako aktívny účastník!!!
PS: Ak by ste streli niekde Sajfu tak ho pochválte. Povedzte mu, že je frajer, že to tak super zabehol. Poteší sa ☺
PS2: Maťo ak to náhodou čítaš – veľmi sa teším, že si to dal, že si si to odtrénoval, že si zabojoval aj keď si už cítil, že máš dosť. Že si opäť prepadol behu a že sa môžeme tak krásne hecovať a podporovať ☺
Raz vám napíšm o našej bežekej skupinke. Ak ju nemáte, vytvorte si ju. Je super mať okolo seba ľudí s energiou a vášňou k behu.
Jerguš Holéczy 