Už prešlo opäť veľa času od kedy som posledne písal o svojich bežeckých pocitoch, tréningoch a výsledkoch. Opäť som porušil sľub, ktorý som si dal. Už ani nehľadám výhovorky. Každopádne moja najobľúbenejšia je „nemám čas, mám toho veľa“ ☺
Marec zbehol rýchlo a zrazu sme mali pred sebou ČSOB Bratislava Marathon. Akcia, na ktorú som sa chystal veľmi dlho. Ani nie tak bežecky ako skôr tým, aké aktivity tam ako Nike pre bežcov pripravíme. Vecou, ktorú sme pripravovali najldhšie bola aplikácia na Facebooku, #tvojavyzva. Táto aplikácia dávala všetkým účastníkom behov možnosť prepojiť svoj FB profil s bežeckým čipom. Ten vysielal informácie kedy človek odšatrtoval a dobehol do cieľa. Toto sa zároveň objavilo v osobnom profile ako post. Nadstavbou tejto aplikácie bolo vyzývanie. Vyzývanie kamošov, súperov či dokonca tímov. V rámci Nike Eurovea sme vybudovali bežecké centrum, teda miesto kde sa mohli bežci zastaviť na kus reči, vyskúšať si tenisky na bežeckých pásoch, napísať na stenu svoj cieľ pre rok 2012 a tak ďalej a tak ďalej. Ale pekne radšej späť k samotnému behaniu.
Ani neviem koľko som nabehal celkovo v marci nabehal, ale počas týždňa pred BA maratónom toho už veľa nebolo. Ani som nemal v pláne ísť tam niečo bežať. Ukázalo sa však, že Filip Šebo ako jeden z členov štafety sa zranil a tak nemohol ísť. Povedal som, že pôjdem namiesto neho. Nakoniec som sa však v sobotu večer rozhodol, že dám ½ maratón. Po tom, čo som v Nike Eurovea strávil noc s pripravami a potom tam prežil aj celý piatok a sobotu, nebolo to asi najlepšie rozhodnutie, ale čo už. Tréner Ivan mi povedal, že mám ísť len tréningovo a len tak sa prebehnúť. Oukej, vravím si.
Ranné stretnutie v Nike Eurovea a hor sa na štart. Tak veru takú zimu som nečakal. Boli asi 4 stupne a do toho fúkal vietor. No kamaratáti, ďakujem pekne. Na poslednú chvíľu sme sa vybrali do koridoru. Tam sme sa aspoň pred vetrom skryli. Na miesta a výstrel. Ideme, pobehneme, ideme a nakoniec sa fakt rozbehneme. Prvé kilometre idú ako po masle. Na Nový most sa vybiehalo úplne v pohode. Počasie sa umúdrilo a fukalo prevažne do chrbta. Z Nového mosta zbeh a znova zbeh. Zrazu sme boli na dlhej predlhej rovinke. Bežalo sa však vo veľkej skupine takže to skutočne ubiehalo. S nami bežala aj Petina kamoška. Jej 1. Pólmaratón. Tak sme sa jej čo najviac snažili pomôcť. Keď na nás fúkalo tak sme ju kryli. Po 10ty kilometer v podstate úplná pohoda. A dokonca aj potom sme išli v kľude a na pohodu. Vietor sa do nás na hrádzi už opieral a poporavde mne už bral celkom sily. Na 15tom km som už toho začínal mať dosť. Sakra veď pre týždňom sme bežali 15km u Ivana a bolo to úplne v pohode!!! Na výbehu na most Apolo ma už dostalo. Baby si išli svoje a ja som ostal sám so sebou. Okolo Eurovea do centra a späť. Výbeh na námstie SNP ma dorazil najviac. Tak mi zatuhli nohy, že ani dole kopcom po Michalskej som sa už nevedel rozbehnúť. Mesto sa na záver kľukatilo a počasie tak isto. Kým som sa vymotal z centra k Eurovea tak stihlo snežiť, fúkať, pršať a keď som dobiehal tak aj slnko vyšlo. Asi to bolo celé odzrkadlenie môjho behu. Hehe. V celkovom čase 1:51:niekoľko sekúnd som sa ocitol v cieli, kde ma okrem báb čakala aj krásna medaila. Musím povedať, že asi najkrajšia akú mám zatiaľ doma. Verím však, že prídu ďalšie, ktoré si vďaka výkonom budem vážiť omnoho viac. Štartové číslo išlo hneď v pondelok na nástenku. BTW: osobne si myslím, že aj tričká boli TOP. Tá krásna teniska s Bratislavou to robil jeden mocný pánko. Volá sa Lukáš Karásek. Klobúk dole Luky!!!
Po dobehnutí sme išili na obed v Primi a tam sme aj počkali na Leskyho. On si spravil osobák na maratón. Akože klobúk dole v tomto počasí spraviť maratón za 3 a pol hodiny. Leskáč si frajer. Chod’sa okúpať do jazera, kým je ešte chladno ☺ – o tejto Leskyho „úchylke“ vám raz napíšem. Teda o ňom je to asi skôr na knihu ☺
Jerguš Holéczy 