Medzinárodný Maratón Mieru sa už nezadržateľne blíži a ja som vo štvrtok večer absolvoval posledný tréning pred pretekom. Tento týždeň je z hľadiska behu v zásade oddychový, ale na druhej strane stále je tu pracovný život, ktorý chcel, aby bolo roboty o čosi viac ako bežný týždeň. Nevadí. Treba sa s tým vysporiadať, odmakať si to na každom fronte a výsledok sa zaiste dostaví.
Nabehané máme dostatok a tak sme už len „ladili“ formu. Ja som mal v sobotu iba 4x1km takmer naplno, z čoho vyšiel priemerný čas 4´30´´ na kilometer. Potom som odletel na služobku a vrátil sa v pondelok v noci. Medzitým som mal bežecké voľno a rozhýbať som sa smel až v utorok. Spoločne s Petulkou sme dorazili na Kuchajdu niekedy okolo ôsmej večer a dali si spoločných 8 kilometrov. Našu dobrú náladu pokazila bolesť jej ľavej nohy. Po dobehnutí sa bolesť stupňovala a nevyzeralo to vôbec dobre. Streda opäť voľno a vo štvrtok záverečný tréning cesty do Košíc. Tento tréning by som nazval takým navnadením na nedeľu. Vyslovene chuťovečka J 6km vo výslednom tempe 4.34 je celkom peknou bodkou prípravy. Petulka ešte nebehala. Nohu šetríme a liečime ako vieme. Spoločne veríme, že v nedeľu ráno bude tak správne bežecky napružená stáť v štartovom koridore, ba čo viac, že aj dobehne pokojne do cieľa v ďalšom osobáku. Ak by pokračovala vo svojom „kurze“ čo ½ maratón to 4 minúty dole tak by sa dostala pod 1.45 čo by bola paráda.
Príprava bola dlhá a poctivá. Nabehali sme počas celého roka množstvo kilometrov a tak nech je nám nedeľný beh v Košiciach odmenou za tú všetkú drinu. Nech to dopadne akokoľvek viem, že sme pre seba a svoje zdravie spravili naozaj veľa. Samozrejme veríme v úspešné výsledky nás všetkých. Naša skupina ide v silnom zložení. Z tradičných pilierov nejde iba zabávač Lesky, ktorý si ide overiť svoju formu na maratón do Budapešti.
Všetkým čo idete bežať do Košíc, Budapešti, či kamkoľvek želám príjemné prebehnutie a výsledky, ktoré vám spravia radosť. Nezabúdajte, že cesta je cieľ J
Vidíme sa na štarte a snáď aj v cieli…
Jerguš Holéczy 