Posledný januárový týždeň sme už tradične začali zaslúženým voľnom. Po nedeľňajších 17tich kilometroch a večernom zápase som bol naozaj šťastný, že máme športové voľno. Čakal nás však celkom bohatý plán na týždeň. Utorok sme šli už takmer tradične behať do Petržalky za Jajcom. V rozpise od Ivana sme mali 10km a keďže už bola tma tak sme museli tomu prispôsobiť aj trať. Najskôr sme spravili okruh od Albera na Bosákovej, okolo Billy smerom na Starý most. Pri výbehu na nadjazd sme už mali natočený prvý kilometer. Na konci Starého mosta už druhý. Hm, dnes to celkom odsýpa. Aspoň tak som sa cítil. Nohy by aj celkom išli, ale nevedel som si poriadne poradiť s dychom. Možno to bolo len pocitom z toho, že som sin a krk dal nový “golier” ktorý mi bol dosť tesný. Po prvých 5tich kilometroch sme mali priemer asi 5:25. Dali sme si krátku pauzu a vybrali sa späť. Otáčali sme sa pri PKO na nábreží Dunaja. Na ceste späť Petulka zrýchlila a tak sme popri River Parku prefičali, že sme ani nevideli či ešte niekto korčuľoval na klzisku. Popod Nový most a po nábreží sme trielili k Starému mostu. Tam nás čakal výbeh na most. Tam som sa zahryzol a začal si opakovať Ivanove slová. Rozdýchaj, uvoľni atď. atď… No až tak to nepomohlo, ale aspoň som mal už kopec za sebou. Už len kilometer rovinka, zbeh z kopca a kilometer rovinka. Kočili sme takmer presne tam, kde sme začali. Pri zastavení hodín som ostal prekvapený. Druhých 5 kilometrov sme dali v priemer 4:59. Celkovo sme tých 10 kilometrov zvládli s priemerom 5:12. Na to, že to mal byť výklus celkom fit ☺
V stredu na nás už čakala hala Elán a úseky tam. Odbehli sme si výživných 8×400 metrových úsekov. Medzi jednotlivými úsekmi, ktoré sme bežali v čase 1’40’’na 400 metrov sme si dávali ešte 200 metrové výklusy a prestávku. Po tejto dávke som si išiel ešte zahrať futbal na tréning. Keďže som bol už rozbehaný a prestávka bolo krátka tak som sa rozcvičovať veľmi nemusel. Aj keď na začiatku to vyzeralo, že mi tá lopta trocha zavadzá. Postupom sa to však dalo do normálu.
Štvrtkový tenis sa nám nakoniec zrušili a piatkové behanie sme nestihli. Náš program razom dostal iný rozmer a tak sme boli na sobotných 18 kilometrov oddýchnutý. Stretávka bolo opäť u Ivana, ale partia sa trochu zmenila. Základ však ostal. Ivan, Lesky, Jajco, Filip Š a my dvaja. Pridal sa k nám Ivanov čerstvý zverenec Peťo a Dušan. Lesky nás prekvapil, pretože pôvodne nám hovoril, že pôjde len na bicykli. Nakoniec si to však odbehol s nami. Teda vyslovene so mnou ☺. Prvých 6 kilometrov sme sa vybrali okolo letiska. Túto trať považujeme za domovskú, keďže sme na nej už nabehali skutočne veľa kilometrov. Počasie bolo super, až na mierny vietor v niektorých úsekoch. Nebolo ich však veľa a tak sme si ten beh skutočne užívali. Držali sme si tempo do 5:20. Po obrátke na 6,4 km sme sa roztiahli. Prvá skupina nám začala zrýchľovať. Ja som si však držal svoje tempo. Lesky sa v sobotu vybral so mnou a tak mi celý čas niečo rozprával. Občas som mu aj ja čosi zašomral, ale veľa toho nebolo. Cesta späť do Ivanky nám celkom utiekla. Moje nohy nehlásili žiadne problémy. Po takmer 13tich kilometroch celkom milé zistenie. Po krátkej prestávke to bolo horšie. Za tú krátku chvíľu čo sme sa napili mi nohy dosť stuhli. Chýbalo nám ešte dotočiť 5, 2 kilometra. Úvod záverečnej časti bol asi najhorší z celého behu. Kým som zahrial nohy tak mi to chvíľu trvalo. Celé skrehnuté telo sa len striasalo od zimy. Zahrial som ho však celkom rýchlo. Po 500 metroch bolo všetko na poriadku. Po 15tich kilometroch sa mi už prestalo chcieť, ale vôľa dobehnúť bola silnejšia. V pokojnom tempe som sa prekonal a dobehol do cieľa. Ten hlásil: 18 kilometrov, priemer 5:25 a 1481 spálených kalórií.
Po tomto behu sme mali takmer odbehnutý január. Bolo to super. Opäť sme začínali a opäť inak ako kedykoľvek predtým. Behanie ma opäť veľmi baví a ak aj niekedy nejdem behať tak idem hrať futbal či tenis. Ak nebodaj nerobím vôbec nič tak mi pohyb celkom zreteľne chýba. Zas a znova som sa stal závislý na športe…