Po behoch v Prahe a Viedni, ktoré som absolvoval ako divák sme mali v pláne dovolenku. Do Viedne sme sa vybrali už v utorok. Tento krát nie behať ale na letisko. Dovolenka sa stala realitou. Vybrali sme sa až na ďaleký ostrov slobody. Cesta bola dlhá a únavná no po príchode sme mali oči poriadne otvorené. Letisko nám ukázalo Kubu v tom najreálnejšom svetle. Príchod na hotel sme oslávili hneď jedným mojitom a išli sme spať. Prvý týždeň sme len spoznávali Kubu a na behanie nebolo v zásade ani pomyslenie. Výrobňa cigár, múzeum rumu, centrum Havany a aj všetky ostatné miesta nám dávali dostatočne zabrať. Spoznali sme mnoho zaujímavých miest a ľudí. Všeobecne možno povedať, že Kubánci sú veľmi príjemní ľudia so zmyslom pre humor.
Týždeň ušiel ako voda a my sme sa zrazu ocitli na úplne inej Kube. Hotel, pláž, piesok, bazén, bar, opití Kanaďania, pláž, more, a tak ďalej a tak ďalej… Toto na nás čakalo po celý týždeň. Tu sme sa konečne vybrali aj behať. Ja po takmer dvoch mesiacoch. Nohu poriadne zafačovať a ide sa. Prvá dávka bola síce len 4×500 metrov v piesku, ale pre mňa to bolo tak akurát, keď beriem do úvahy to, že sme behali po piesku. Moja kondícia bola po nútenej prestávke hodne ďaleko odo mňa. Tie dva kilometre sme zvládli v tempe 6 minút na kilometer. Druhý tréning sme si naordinovali na ráno. Zabehať si hneď ráno po pláži bola balada. Dali sme si 4×1 kilometer. Nohy sa nám zabárali do piesku a voda bola príjemne osviežujúca. Dobehli sme a šup do vody. Do odchodu sme stihli ešte jeden takýto bežecký úlet. Noha držala ako mala. Ozývala sa len trochu takže sa to dalo zvládnuť. Do odchodu sme si užívali už len slnka a občas mojita. Vždy s pokrikom „sorry Ivan“.
Po návrate domov sme mohli naštartovať náš tréningový proces opäť naplno. Pred nami stál nový cieľ. ½ maratón v Olomouci. 6. Mája som po dlhom čase opäť behal a trénoval. 7.21 kilometra v tempe 5 minút a 35 sekúnd na kilometer. Poviem vám stačilo mi. Tieto nové začiatky boli ťažké. Spomínam si na jeden tréning kedy som s Ivanom behal úseky. 8x1kilometer v tempe 6:00 na KM. Na konci som bol úplne hotový a mal som 100 chuti skončiť s behaním. Nevládal som a jediné na čo som sa zmohol boli nadávky. Ivan ma upokojoval a hovoril mi, že to príde. Že moja kondícia sa o chvíľu objaví. Neveril som mu ani slovo. Hehe. Trénovali sme celý máj a nabehali sme počas 16 behov 113 kilometrov. Nohy ma postupne začínali poslúchať a moja psychika začínala hovoriť, že Olomouc zvládnem. O čase, za aký to odbehnem sa ešte hovoriť nedalo, ale vedel som, že to zvládnem!!!
O tom ako sme bojovali na trati v Olomouci už čoskoro…
Jerguš Holéczy 